ZEM.
Namáhavo sa predieral húštinami. Košeľu mal na viacerých miestach natrhnutú, na rukách zopár krvavých škrabancov. Mal toho už akurát dosť. Pod malým ruksakom mu stekal pot, veľká cestovná kabela, prevesená krížom cez hruď, mu zavadzala pri každom kroku. Už aby ich našiel! Satelitné fotky hovorili jasne - musia tu niekde byť! Prešiel ešte ďalších sto metrov, keď zistil, že mal konečne šťastie. S úsmevom na perách zdvihol ruky nad hlavu ešte predtým, než mu to rozkázal ukrajinský vojak mieriaci naňho kalašnikovom.
„Zaveď ma k svojmu veliteľovi“ – povedal mu perfektnou ukrajinčinou, s miernym odeským prízvukom.
V maskovanom stane položil cestovnú kabelu na stôl. Najprv z nej vybral vodku a kartón cigariet, až potom ju otvoril dokorán, aby videli, že je plná dolárov. Veliteľa nadvihlo zo stoličky, rukou prehrabol peniaze, potom bezmyšlienkovito otvoril fľašu a priamo z nej si poriadne uhol: „Čo za to chceš?“
„Potrebujeme zostreliť jedno lietadlo.“
„Nejaké konkrétne?“
„Boening 777.“
Ukrajinec zdvihol obrvy: „Civilné? Nikdy!“
„Je tam stotisíc. Vy ste tu štyria. To je dvadsaťpäť pre každého. Na týchto fotkách z dnešného rána, vidno, že tu strážite raketový systém BUK M-1. Stačí jedna raketa...“
„Vravím, že nie. Radšej zabijeme teba a tie prachy si necháme aj tak.“
„Nad nami krúži dron, keď sa neozvem do pol hodiny od vstupu do tohto stanu ste všetci mŕtvi.“
Hlaveň kalašnikova, sklonená pri podávaní fľaše s vodkou k zemi, mierila opäť naňho.
„Nie som ozbrojený“ – povedal s rukami nad hlavou. V ruksaku mu zazvonil telefón: „Môžem to dvihnúť?“ – zložil si ruksak, pomaly ho otvoril a vytiahol aparát s hrubou anténou. Dvihol hovor, sotva tridsať sekúnd sa bavil po anglicky a podával ho veliteľovi.
„Neviem anglicky.“
„Budú sa s vami baviť rusky.“
„Tvrdia, že máme iba dve možnosti: buď budeme všetci mŕtvi, alebo bohatí“ – povedal Ukrajinec, keď nazúrene vypol telefón: „Ja vidím ešte tretiu. Zoberiete si tie špinavé peniaze, odkráčate tak ako ste prišli a nikomu sa nič nestane.“
„To lietadlo dnes padne, či to budete vy, alebo Rusi. Ide len o to, kto zhrabne prachy.“
„Vy ste dali tú istú ponuku aj Rusom?“
„Áno. Musíme mať istotu. A oni to spravia aj za polovicu.“
„Tí ruský bastardi! Choďte na chvíľu von, nech sa môžeme dohodnúť.“
To sa mu páčilo. Bol na dobrej ceste. Už to nie je veliteľ a podriadení, ale spolupáchatelia a žoldnieri. Vyšiel von, zavolal nadriadenému a spýtal sa ako dopadol kolega u Rusov. Zasmial sa, keď zistil, že tipoval správne. Tí špinavci to spravia aj za päťdesiat tisíc. Takže to na sto percent vyjde, keď zlyhajú Ukrajinci, budú mať ešte jeden pokus. Niekto v tom lietadle musí poradne ležať ústrediu v Langley v žalúdku!
Ukrajinci ho zavolali späť do stanu: „Spravíme to, ale chceme viac...“
„Dobre, poviem vám scenár. Týchto sto tisíc máte hneď za zostrelenie lietadla, ďalších sto tisíc dostane ten, na koho území padnú trosky. Potrebujeme aspoň tri dni držať od nich novinárov a leteckých vyšetrovateľov. Musíme totiž vyzbierať všetky záznamové médiá, myslím tým každý notebook, tablet, telefón, externý harddisk, aj pamäťové karty. Pri našom odchode dostanete prachy.“
Ukrajinský veliteľ len prikyvoval hlavou: „Dajte nám letový plán...“
Vytiahol z ruksaku leteckú mapu a rozložil ju na stole: „Mali by ste ho dostať niekde tu, aby padlo čo najbližšie k ruským hraniciam, ale nie až za nimi.“
„Kedy tu bude?“
Pozrel na hodinky: „Ešte si chvíľu počkáme, práve odlieta z Amsterdamu.“
VZDUCH.
Tí dvaja ho vôbec nerešpektovali! Odkedy lietadlo vzlietlo do letovej výšky a cestujúci sa mohli odpútať, vytiahol ten mladší odkiaľsi fľašu a začali chľastať. Akoby si nevšimli, že si nafúkal malý vankúšik okolo krku, mierne sklopil sedadlo a nasadil slnečné okuliare. Naozaj sa potreboval vyspať. Táto dovolenka prišla tak náhle, nestihol ani protestovať šéfovi, ktorý sa v ústave zjavil úplne nečakane aj s novým výskumníkom. Musel mu ukázať záznamy aj zvieratá, zasvätiť ho do pokusov a zbaliť si veci, a to všetko za dva dni. Poslednú noc vôbec nespal. Už dlho neletel, bál sa. So ženou cestovali aspoň dva krát do roka, ale odkedy ju pochoval venoval sa iba výskumu. A to bolo pred dvadsiatimi tromi rokmi. Bože, tak dlho žil iba na Islande?...
Nad ním sa opäť presunula fľaša. Do riti! Keby aspoň súhlasili aby si vymenili miesta, ale nie, mladší sa nechcel vzdať sedadla pri okne a starší zasa uličky, vraj kvôli prostate. Uvedomil si, že takto vytočený nebol hodne dlho. Naposledy, keď sa pohádal s jeho ženou... V úžase otvoril oči! Spánok bol ta-tam. Ten preparát je neuveriteľný! Kedy si ho pichol? V telefóne si otvoril poznámky, kde si viedol záznamy o sebe. Nepovolili mu testy na ľuďoch, ale on si bol taký istý, že to skúsil sám. Pred šiestimi týždňami si dal 10mg. Mesiac sa pozoroval a nič sa nestalo. Potom si pichol trojnásobok...
Sedadlo vrátil do normálnej polohy, zložil si slnečné okuliare a snažil sa prečítať nápis nad krídlom oproti cez uličku: V PRÍPADE NÚDZE... Videl perfektne! Preto ho v poslednej dobe bolela hlava. Jeho štvorky dioptrie mu už boli silné! Listoval v záznamoch, ako to že si nič nevšimol?! Siahol si na biceps, nárast svalovej hmoty bol zjavný. Prehrabol si vlasy. Naozaj omladol? Myšlienky mu lietali ako splašené...
„Mladý pán si to konečne rozmyslel a dá si s nami, Glen, je to tak?“ – drzo doňho drgol šedivý chlapík od uličky. Najprv mu chcel vynadať, ale potom si uvedomil čo mu povedal: „Vy ste ma nazvali mladý pán? Koľko mám podľa vás rokov?“
„Povedal by som, že takých tridsaťsedem, možno štyridsať“ – odpovedal mu ten od uličky.
„No, Joep to trochu prehnal,“ – vložil sa do rozhovoru ten od okna - „skôr to bude štyridsaťtri až štyridsaťpäť.“
Chcel zakričať HEURÉKA na celé lietadlo, ale začal sa šťastím smiať: „V septembri budem mať päťdesiatsedem! Dajte sem tú fľašu.“
„Ako lekár a vedec vám hovorím, že vyzeráte naozaj skvelo.“
Koňak mu skoro zabehol. Títo ochlastovia sú rovnako ako on doktori?: „Čím sa vlastne zaoberáte?“
„Prepáčte, mali by sme sa predstaviť. Ja som doktor Joep Lange a už tridsať rokov skúmam AIDS. A pri okne sedí Glen Thomas, on je hovorca WHO.“
„Takže sedím medzi veľkými kapacitami...“
„Toto lietadlo je plné veľkých kapacít. Je tu s nami stošestnásť doktorov a epidemiológov z celého sveta. Ideme na konferenciu do Melbourne. A tam sa stretneme s Billom Clintonom, bývalým Americkým prezidentom, čo je tiež veľká kapacita...“ – povedal Glen.
„Dúfam, že viete, že toto lietadlo letí do Kuala Lumpur? Nezačali ste piť už na letisku, však?“ – spýtal sa nesmelo.
Všetci sa začali smiať, šedivý Joep sa omluvil a odišiel na záchod.
„Dúfam, že mu neušlo. Viete starší pán, s prostatou...“
„Nemali by ste si z neho takto uťahovať, on jediný už od začiatku obhajoval dostupnú liečbu v chudobných krajinách. Hneď vedel, že to nie je normálna choroba, že niekto vírus HIV vyrobil v laboratóriu a chce ním vyhladiť černochov v Afrike.“ – bránil si kamaráta Glen.
„Ále choďte. To predsa nemôže byť pravda.“ – neveriaco potočil hlavou a znovu si logol z fľaše.
„Vravím vám, že je. Lenže HIV ešte nemusí prerásť v AIDS, a keď aj áno, chorí sa môžu dožiť aj dvadsať rokov. Preto prišli s ebolou. Tá zabíja rýchlejšie. Niekomu ide o čas...“
„To je smiešne, veriť takýmto bludom. Náhodou som tiež lekár a vedec, takže viem, že by si to niekto už dávno všimol..“
„Ste lekár a vedec? Smiem vedieť kde pracujete?“ – spýtal sa ho Joep vracajúci sa zo záchoda.
Povedal im svoje meno, aj to, že robí v genealogickom ústave na Islande.
„Takže vy zostavujete rodokmene?“ – pozeral naňho sivovlasý šesťdesiatnik zhora.
„Nie, robím tam genetické pokusy na myšiach. Mám tam jednu, ktorá žije už dvanásť rokov!“
„Vymysleli ste teda liek na dlhovekosť?“ – spýtal sa Glen so záujmom.
„Nie na dlhovekosť, ale na nesmrteľnosť! Len sa môj preparát bude musieť aplikovať každých desať rokov.“
„Neuveriteľné. Kedy ste to vlastne vymysleli?“
Povedal im všetko. Ako Američania založili genealogický ústav na Islande a zozbierali genetický materiál od každého jedného Islanďana. Kedy tam nastúpil on a začal sa zaoberať štúdiom vzoriek. Prečo prešiel na skúmanie hypofýzy a THC, epifýzy a serotonínu, neskôr DMT. Ako pracoval so živou vodou a mladou krvou. A hlavne im povedal, že už pred pätnástimi rokmi mu prišlo ma um namiešať z týchto vecí zmes. Spomenul aj pokusy na myšiach a potkanoch. Priznal sa dokonca, že minulý rok zachránil svojho psa. Nadával na byrokraciu, že mu už desať rokov nepovolili začať testy na ľuďoch, a potichu dodal, že teraz ten zázračný preparát koluje v jeho žilách.
Pozerali naňho s úžasom: „Takže vy tvrdíte, že minimálne desať rokov existuje vakcína na nesmrteľnosť?“
„Áno. Dokonca už pätnásť.“ – odpovedal s hrdosťou v hlase.
„A kedy presne ste podali výsledky svojho výskumu do Ameriky?“
„V auguste minulého roku, tak ako každý rok, vždy keď žiadam o povolenie začať pokusy na ľuďoch. Naposledy som im pribalil aj video môjho psa pred a po aplikovaní preparátu...“
Glen Thomas si položil tvár do dlaní: „Tak to vy ste to celé odštartovali...“
„Čo som odštartoval?“
„Nič nechápete?! V auguste 2013 niekto v Amerike zistí že váš preparát naozaj funguje, a v decembri sa už hovorí o epidémii eboly. Niekto chce vyľudniť Afriku, aby ju neskôr mohli osídliť tí vaši nesmrteľní!“ – Glen sa rozkričal.
"Tomu neverím...“
„Tu mám dôkazy.“ – poklepkal si rukou po notebooku Joep Lange: „Preto sme zavolali na konferenciu aj Billa Clintona. Bude udeľovať nejaké humanitárne ceny, ale nám všetkým ide hlavne o ten priamy prenos. V ňom povieme pravdu a ukážeme všetko, čo sme k tomu nazbierali. Už nás nebudú môcť umlčať.“
Niečo tu nehralo. Bolo to príliš absurdné aby to mohla byť pravda. Alebo predsa? Vy ste to odštartovali! – znelo mu v hlave. Cítil sa nesvoj. Nervózne sa otáčal a pozeral po ostatných tvárach, ktoré ho sledovali odkedy sa Glen rozkričal. Mrkol sa na hodinky, ukazovali 13:18. Už nás nebudú môcť umlčať! – znova začul v hlave. Otočil sa aj dozadu, a tam, sediacu v poslednej rade sedadiel, ju uvidel. Nádherná žena, celá v čiernom si pomalými pohybmi brúsila kosu. V uličke, hneď vedľa nej, stála jeho žena a veselo mu mávala...
ZEM-VZDUCH.
Dňa 17.7.2014. letel boeing 777 s 298 ľuďmi na palube vo výške 10 000 metrov, nad doneckou oblasťou, keď sa o 13: 20 odmlčal a stratil z radarov. Ukrajinská vláda obvinila zo zostrelenia proruských separatistov. Tí, naopak, obvinili ukrajinskú armádu. Šéf ukrajinských bezpečnostných síl obvinil dvoch agentov ruskej tajnej služby, že boli do pádu priamo zapojení. Radary USA potvrdili, že lietadlo bolo zostrelené raketou zem-vzduch. Vyšetrovateľov pustili ozbrojenci na miesto havárie až na štvrtý deň. Medzi tým sa už na čiernom trhu predávali doklady a šatstvo mŕtvych. Nikde nebola spomenutá žiadna elektronika.
BEZ VETRA SA ANI LÍSTOK NEPOHNE, ALEBO TOTO SA PÍŠE NA TOPKY.SK.
December 2013. V západnej Afrike vypukla epidémia eboly.
12.3.2014. Na ebolu už zomrelo 500 ľudí, nakazených sú tisíce.
21.5.2014. Le Pen: Populačnú explóziu by mohla ebola vyriešiť do troch mesiacov.
27.7.2014. V Libérii zomrel na ebolu prvý lekár! Je ním Samuel Brisbane (černoch)Libérijská kapacita, ktorý v minulosti pracoval pre prezidenta Charlesa Taylora.
29.7.2014. Zákernej chorobe podľahol Sheik Umar Khan (černoch), jedna z hlavných lekárskych autorít na boj s vírusom v Siera Leone.
11.9.2014. Slovensko zašle na boj proti ebole 15000 eur.
16.9.2014. USA vyčlenia na boj s ebolou 3000 vojakov.
6.10.2014. Lekári varujú, do mesiaca bude ebola už aj v Európe. Do konca roka 1,5 milióna nakazených.
10.10.2014. EÚ zvažuje vojenské operácie v krajinách postihnutých ebolou.
10.10.2014. Ebola si vyžiadala tisíce životov: EÚ zvoláva mimoriadne rokovanie!
13.10.2014. EXKLUZÍVNE: Slovenský expert o ebole: Vírus môže mutovať, veľmi rýchlo a ľahko sa šíri!
13.10.2014. Svetu svitla nádej: Rusko hlási vlastné účinné vakcíny proti ebole!
14.10.2014. Obama rokoval o ebole s Pan Kimunom i francúzskym prezidentom.
16.10.2014. Škandál amerických vedcov: Milióny na ebolu minuli na výzkum kondómov, sexu a šimpanzov.
17.10.2014. Američania priznávajú: Pochybili sme!
17.10.2014. Tajomník OSN šokuje: Na ebolu nemáme peniaze, fond je prázdny.
18.10.2014. Krajine bojujúcej s ebolou dorazili potraviny pre 265 tisíc ľudí.
18.10.2014. Kanada poskytne 800 ampuliek experimentálnej vakcíny proti ebole. Distribúcia pripadne svetovej zdravotníckej organizácii.
20.10.2014. Ebola neexistuje, ľudí vraždí Červený kríž: Šokuje teória o zdravotnej sestre, ktorá sa šíri svetom!
24.10.2014. Tohtoročná epidémia eboly vypukla nezvyklo v Guinei, ktorá ebolou doteraz nebola nikdy postihnutá. Lekári bez hraníc upozorňujú, že najnovšia epidémia je bezprecedentná v tom, že na území Guinei bolo niekoľko ohnísk nákazy vzdialených od seba stovky kilometrov.
27.10.2014. Barack Obama: Amerika bude dlhodobo pomáhať v boji proti ebole.
1.11.2014. Ebola si doposiaľ vyžiadala 4900 obetí.
11.11.2014. Newyorský lekár Kent Brantly (beloch) porazil ebolu! Je zdravý!
11.11.2014. Japonsko má zrejme liek na ebolu! Je ním preparát od spoločnosti Fujifilm.
21.11.2014. Lupiči ukradli vzorky krvi zrejme obsahujúce vírus eboly.
13.12.2014. Ebola naďalej vyčíňa v Afrike: Na svedomí už má viac ako 6500 životov.
18.12.2014. Nádej pre nakazených pohltili plamene: Všetky lieky proti ebole zhoreli!
15.1.2015. Aktuálna bilancia obetí eboly: Vyše 21000 chorých, 8400 z nich zomrelo.
20.3.2015. Interné dokumenty odhalili nečakané pozadie eboly: Zdravotníci o nej vedeli, nespravili nič!
23.3.2015. WHO poprela, že by rozhodnutie pre epidémiu eboly ovplyvnila politika.
23.4.2015. Zlomový moment v boji proti ebole: Vedci konečne našli liek!
19.5.2015. Smrteľný vírus sa nevzdáva: Zdravotníci zaznamenali nové prípady eboly.
2.6.2015. Obetí eboly je už viac ako 11000 a nakazených stále pribúda.