Dospelý chlap.
Dnešný deň je výnimočný! Nikdy naň nezabudne, nikdy! Dnes sa totiž prvý krát pomiluje so svojou princeznou.
Je úžasná! Hneď, ako uvidel je fotky, vedel, že je to tá pravá a jediná. Hlavu stratil okamžite, srdce o mesiac neskôr. Predvádzal sa v tom najlepšom svetle, snažil sa byť najmilší, ako len vedel a nasľuboval jej hory-doly, no zvláštne bolo, že to prvý krát myslel celkom vážne. Zmenila ho, to jasne cítil. Žeby konečne dospel? Usmial sa, keď si uvedomil, že je dvadsaťpäť ročný dospelý chlap. Život má pred sebou, len dúfal, že to bude život po jej boku...
Písali si na facebooku, hovorili cez skype. On jej poslal fotku svojej vyšportovanej postavy, na oplátku ona jemu fotku hore bez. Keď sa stretli tretí krát, čakala ho na stanici a v priľahlom parčíku nechala blúdiť jeho ruky po svojom tele. Chuť bola obrovská, miesto nebolo žiadne...
Teraz je všetko inak. Otca má na nejakej misii v zahraničí, mama bude celý týždeň u známych v Londýne, doma s ňou zostal iba mladší brat. Nemal by mu niečo kúpiť? Musí si ho nakloniť na svoju stranu, aby im čírou náhodou nevpálil do izby... Aj jej mohol kúpiť aspoň nejakú malú kytičku, tak ako keď sa videli prvý raz, ale kde by ju mal na štadióne? Zajtra ich obidvoch zoberie na obed a potom to už nejako spraví. Teraz ide naozaj len o to, aby bol čím skôr s ňou. Dnešný deň je výnimočný!
Ráno sa nezačalo boh vie ako dobre. Pohádal sa pri raňajkách so svojím otcom, keď mu oznámil, že sa vráti až v piatok večer. Nakričal naňho všeličo, dokonca padla otázka, či zase neberie drogy. Chápal otca, od pätnástich rokov bol naňho sám a puberta s ním poriadne hádzala. No teraz mu už bude musieť začať veriť, je už predsa dospelý. Už nerobí také veci, už sa nebije, veď jeho postava odradí každého útočníka. A ani nechľastá tak, ako predtým, keď ho vyhodili za alkohol z prvej práce. Jasné, že chodí na pivo, veď kto nie? Ale aj keď oslavovali posledný titul majstra, najprv zavolal do práce, nahlásil si dovolenku a až potom išiel za chalanmi do pubu. Bol zodpovednejší. Za posledný rok nemal ani jeden deň absencie, aj keď si poslednú dovolenku zobral práve na týchto päť sladkých dní...
Bol v povznesenej nálade a nebolo to tým pivom. Nebolo to ani tým zápasom, hoci bol fantastický! Nebyť toho faulu na konci, skončil by remízou 0:0. Oni faulujú a mi máme Roonyho. Nech žije Manchester United!
Usmieval sa, už aby ju držal v náručí! Ponáhľal sa za ňou, cestu si skrátil cez parčík...
Do riti! Koľko ich je? Dvadsať? Tridsať? Nechcel provokovať s dresom, preto si zapol bundu až pod krk. S rukami vo vreckách, zvesenou hlavou a pohľadom upretým k zemi ich míňal. Na plece mu dopadla čiasi ruka, zadržala ho a otočila k svojmu majiteľovi tvárou. Pomaly dvihol zrak. Pozeral do najškaredšej tváre na svete. Na čele, aj pravom líci sa tiahla hlboká jazva, nos bol zlomený niekoľko krát a na ľavom uchu mal odtrhnutý lalôčik. A k tomu zlý, naozaj zlý pohľad. V živote ho nevidel, ale spoznal ho okamžite: o tomto mužovi sa rozprávali legendy! Pýtal si cigaretu, z úst mu páchol gin. Odpoveď, že nefajčí, mu očividne nestačila. Dvaja ho držali zozadu, Škaredá tvár mu začal hrabať po vreckách. Všetci sa smiali, keď z ľavého vytiahol dvoje náhradné slipy a z pravého dvoje ponožky. No smiech okamžite stíchol, keď mu rozopol bundu.
X X X
Tí dvaja ho stále držali zozadu, ten so škaredou tvárou pod krkom a pomaly mu vysvetľoval, čo od neho chcú. Takže férovka. Keď vyhrá, môže odísť, ostatní mu nič nespravia, keď prehrá, môže odísť tiež, teda ak to zvládne. Súhlasil a oni ho pustili. Náhradné spodné prádlo si vložil späť do vreciek, kľúče aj mobil z nohavíc preložil tiež do bundy, potom si ju vyzliekol a prevesil cez lavičku. Jeho červený dres zažiaril, nech vedia s kým majú tú česť! Niekedy býval ako oni, toto bude jeho posledná bitka.
Prešiel do stredu kruhu, ktorý ostatní okolo neho vytvorili. Škaredá tvár mu až teraz ukázal, s kým sa bude biť. Zo skupiny takých mladých sráčov s kamerou vystúpil jeden a postavil sa oproti nemu. Mal zhruba sedemnásť, chudý, šľachovitý, o pól hlavy nižší. Ten mu veru neublíži a dúfal, že ani moc nezdrží. Stále sa ponáhľal za svojou princeznou. Večer sa tomu zasmejú, keď jej porozpráva, ako sa postavil tridsiatim liverpoolskym chuligánom. Bude v jej očiach hrdina. Už aby bol s ňou! Ponáhľal sa. Zaútočil...
Všetko sa udialo príliš rýchlo. Ani jednou rukou ho nezasiahol a keď ho chcel kopnúť, ocitol sa na zemi s rozrazenou perou. Ten mladý sráč nemôže byť až taký rýchly! Kým sa stihol zdvihnúť zo zemi, už bol zase pri ňom a z rozbehom ho kopol. Je to sráč! Obidve rany, tá do tváre rukou, aj tá do boku nohou boli slabé. Veril si, že keď ho chytí do rúk, tak ho doláme... Tvár sa mu šúchala po štrku, mladý sráč ho kopol do riti. Dúfal, že nebude mať veľkú chrastu, chcel sa svojej princeznej stále páčiť. Ten mladý ho už vážne dožral! Nebude ho predsa biť taký sráč a nebudú sa mu všetci smiať.
Postavil sa rýchlejšie ako predtým, no dostal riadnu kopačku do brucha. Štyri štadiónové pivá s jednou klobásou šli okamžite von. Stále grcal, keď mu mladý vyzliekal dres a pár krát ho kopol. Bolesť bola neznesiteľná, chcel zakričať že končí, že prehral, ale stále ho napínalo. Nezmohol sa na nič, len dúfal, že to rýchlo skončí. Nejaká sila mu vyvrátila hlavu dozadu a posledné, čo uvidel, bola ruka mladého sráča, ako sa blíži k jeho nosu. Potom ho obostrela upokojujúca čierna tma...