Dobrý chlapec.
Dnešný deň je výnimočný! Nikdy naň nezabudne, nikdy! Dnes ho totiž zobrali prvý krát so sebou. Chalani starší o päť, desať, dokonca pätnásť rokov. Každý jeho rovesník sníval o tom, že raz bude patriť k nim. A on oddnes bude!
X X X
Červený zaútočil. Ako sa adrenalín rozlial po jeho tele, všetko vnímal akoby v spomalenom filme. Pravačka červeného sa vymrštila smerom k jeho nosu, no mal dostatok času sa prikrčiť a uhnúť hlavou doľava a tým sa jej vyhnúť. Periférne zazrel ľavačku, blížiacu sa k jeho pravému spánku a uchu. Prikrčil sa ešte viac, aby mu preletela nad hlavou. Ktorákoľvek z tých dvoch rán by ho zložila k zemi. Nesmel otáľať. Červený vykopol pravú nohu smerom k jeho rozkroku, tak mu podkopol ľavú a ako sa pomaly zakláňal dozadu, hánkami pravej ruky mu rozrazil spodnú peru o jeho vlastné zuby.
; X X X
V nedeľu sa mal hrať zápas. V stredu mal narodeniny. Šestnáste. Oslavoval s kamošmi v pube, keď k ich stolu pristúpil Legenda. Zagratuloval mu a dal mu lístok na futbal. Na céčko! Vždy sa tam chcel dostať a mávať klubovou vlajkou. Bola to ich tribúna a teraz mal na ňu pozvánku. Cítil na sebe obdivné pohľady kamarátov. Bože, boli to tie najlepšie narodeniny!
X X X
Telo červeného žuchlo na zem. Otočil sa a zadíval sa Legende do očí. Odteraz patrí k nim. Dosiahol rýchle víťazstvo, protivník je na zemi a krváca. A to mu ani nemusel nijako ublížiť. Z pier tečie veľa krvi, zažil to neraz na tréningu. Bol dobrý chlapec, naschvál nedal silnú ranu, nechcel mu predsa vybiť zuby. Víťazoslávne sa usmial. Usmial sa aj Legenda, no prstom ukázal kamsi za neho. Červený kľačal, ľavou rukou sa opieral o zem, pravou si utieral krv z pier. Prečo nezostal ležať? Mal zostať na zemi a skuvíňať od bolesti a mohlo to byť za nimi. Akoby kopal jedenástku. Rozbehol sa a pravačkou červeného kopol do brucha, toho náraz odlepil od zeme a prevalil na chrbát. Naozaj mu nechcel ublížiť, preto šlapu na nohe vystrel a kopol ho vlastne iba nártom do boku. Dúfal, že teraz už pochopí, čo od neho očakáva. No zase vstával! To sú všetci z Manchestru takí debili? Kopol ho teda silnejšie, nech sa uvedomí... No kopol ho do zadku, tam to až tak nebolí. Všetci sa smiali, ako sa červenému podlomili ruky a jeho tvár sa asi desať palcov šúchala po štrku. Áno, už patrí k nim. V pube bude sedieť pri ich stole, na zápasy pôjde na ich tribúnu a aj na výjazdy ho budú brávať. Mama mu síce vždy vravela, že sú to chuligáni, ale nepoznala ich tak ako on. Držali pri sebe ako rodina. Vždy keď bude niečo potrebovať vie, kde ich nájde, nie ako jeho otec, vojak, ktorý je vždy preč. Jediné čo urobil dobré je to, že ho nútil chodiť na karate. Teraz sa mu to fakt zišlo. Jeho protivník, asi o desať rokov starší chalan mal ruky ako lopaty a bol o hlavu vyšší, no aj tak nemal šancu. Len nech zostane ležať...
X X X
Vždy ich iba filmoval. Asi pred dvoma rokmi mu otec z misie priniesol kameru, takú maličkú digitálnu, a odvtedy ju brával zo sebou. Po zápase, keď k niečomu došlo, si našiel nejaké miesto s dobrým výhľadom a všetko natáčal. Aj svoju prvú bitku chcel mať zaznamenanú... Svoju kameru preto pred zápasom dal kamošom, ukázal im, ako sa ovláda a hrdo odišiel na tribúnu C, za Legendom a ostatnými.
Zápas bol skvelý, hralo sa rýchlo z jednej strany na druhú a hoci mali šance domáci aj hostia, obaja brankári boli muži na svojich miestach a svoje tími podržali. Hralo sa nerozhodne 0:0, až v osemdesiatej siedmej minúte podplatený rozhodca odpískal faul a z dvadsiatich piatich metrov dal Manchester gól, akoby ten nepriamy kop kopal sám veľký Beckham.
X X X
Ten idiot mu to chce vážne pokaziť! Nazlostil sa, nechal červeného postaviť sa a z výskokom ho kopol do brucha. Ten začal okamžite dáviť, hoci letel dozadu, prehlo ho dopredu a jeho zvratky mu zašpinili nohavice a tenisky. Hajzel! Štvala ho jeho neústupčivosť, jeho tvrdohlavosť, štval ho ten červený dres Manchestru United s nápisom Beckham, ktorý za nich už dobrých deväť rokov nehrával a maximálne ho štval ten bodrel na teniskách a rifliach. Prišiel k nemu, zo tri krát ho kopol do chrbta, strhol z neho nenávidený dres a začal si s ním čistiť tenisky. Keďže bol už vážne naštvaný, nohy nijak nebrzdil. Veď ten hajzel si to zaslúžil!
Zvratky si našiel aj na rifliach. Sviňa! Nechcel si ich viac rozotrieť, tak červený dres zmuchlal, aby mal čistú stranu navrchu. Rifle ostali takmer čisté, ale ruku mal zrazu lepkavú a smradľavú. Sviňa! Prišiel k vyzlečenému, pravú ruku si utrel do jeho vlasov, a ako sa jeho hlava, mierne zaklonená, objavila pred ľavou, tá automaticky udrela. Päť či šesť krát? Sviňa! V ruke mu ostal chumáč vlasov, mal ju stále lepkavú. Sviňa! Kým vyzlečený dopadol na zem, ešte ho kopol. Sviňa! Foter niekde v Avganistane naháňa Ládina! Sviňa! Mama išla na týždeň do Londýna za milencom! Sviňa! O tri roky staršia sestra má doma frajera! Sviňa! Kto mu teraz operie tie zasrané rifle? Sviňa! Sviňa! Sviňa! Čo sviňa to kop, čo kop to sviňa!
Chalani ho museli od krvavého doslova odtrhnúť. Vraveli čosi o tom, že už nemusí pokračovať, je dobrý, nechce ho predsa zabiť, už patrí k nim. Ale keď ten idiot si nič iné ani nezaslúži. Prečo stále vstával, prečo provokoval, prečo sem vlastne išiel? Zo štadióna na stanicu je to presne opačným smerom. Nervy mal nadranc, vytrhol sa chalanom a pre istotu ho kopol z celej sily do tváre. Sviňa!
X X X
Chalani mu povedali, že je dobrý. Áno, mali pravdu, v škole, v kostole, doma, na tréningoch, na súťažiach, všade ho chválili. Nebol žiadny hajzel, preto hneď ako sa ukľudnil a zmizol za prvým rohom, vytiahol mobil a zavolal krvavému sanitku. Potom si doma umyl tenisky, rifle hodil do koša na špinavé prádlo a postavil sa do sprchy. Voda z neho pomaly zmývala jeho pot, jeho hriechy, cudziu krv...
Pred ich domom prefrčala húkajúca sanitka...
Epilóg.
Liverpool Daily Post hneď druhého dňa, posledná strana, dvojpalcové titulky od okraja po okraj: Liverpool – Manchester 0:1. Pod nimi umiestnená veľká fotka Roonyho strieľajúceho gól ponad múr brániacich hráčov. Celý článok bol na dva stĺpce, opisoval priebeh hry a výkony brankárov, ako aj vystrájanie domácich chuligánov po spornom faule a následnom góle.
Tie isté noviny, ten istý deň, piata strana, hneď vedľa programu, medzi počasím a horoskopmi sa objavil malý, asi dvoj palcový článok o zabití J.T. Vrahom je C.J. Liverpoolský chuligán a hrozí mu výnimočný trest dvadsať rokov za brutalitu, akou svoj čin vykonal. Ako dôkaz má v procese poslúžiť jeho vlastné video.