zpět na úvodní stránku

Precitnutie.

            Poznali sa tak dlho. On presne vedel, po čom túži ona a ona presne vedela, po čom túži on. Niekedy ani nebolo treba slov. Inokedy na seba kričali. Raz si dokonca museli pomáhať rukami, aby sa vôbec pochopili. Ale vždy si plne rozumeli. Nebola iná možnosť, on tu bol pre ňu a ona preňho.

Prešli už spolu takú dlhú cestu...

            Preskúmali toľko svetov...

            Zažili dobré i zlé časy. Veľakrát sa spolu bezstarostne smiali, veľakrát srdcervúco plakali. Niekedy dekadentne hýrili, inokedy boli chudobní, ako kostolné myši. Občas sa stretli iba na chvíľku, občas spolu prežili celý život.

            Celými vekmi prešli spolu...

            A teraz... teraz mu tak veľmi chýbala!

 

                                                           X         X         X

 

            Nastúpil do autobusu a sadol si na voľné sedadlo. Chcel si niečo pozrieť v telefóne, tak ho vytiahol z obalu a zapol. Zrazu cítil, že ho niekto pozoruje. Pomaly sa rozhliadol...

            Spoznal ju okamžite. Bola taká nádherná! Videl ju ako tridsaťpäť ročnú s vysokou bielou parochňou a dlhou červenou róbou, ako spolu tancujú vo Versailles. Videl ju ako devätnásť ročnú, tehotnú, v roztrhaných handrách, ako mu na Írskom pobreží máva, keď on vyplával na more. Akosi vycítil, že sa vtedy nevrátil. Videl ju ako šesťdesiat ročnú vráskavú starenu v rúchu rehoľnej sestry, ako mu v Lisabone jemne vymýva rany po bičovaní. Bola taká nádherná!

            Vždy bola, je a bude nádherná!

            Ani si neuvedomil, že mu telefón vypadol z ruky.

            Ten, čo žije v ňom okamžite vedel, že tá, čo žije v nej, ho tiež spoznala. Jemu išlo srdce vyskočiť z hrude a jej sa po tvári kotúľali slzy. Chcel vstať, prísť k nej, objať ju a už nikdy nepustiť! Chcel jej povedať, že si spomenul, že vie kto je ona a kto je on, že ju vždy miloval, miluje a bude milovať, ale konvencie tohto sveta mu to nedovolili.

            Táto doba a tento svet boli proti nim...

            Bola taká nádherná! Videl ju teraz celkom jasne, mala sotva šestnásť rokov, na sebe tričko a deravé rifle a v autobuse stála vedľa svojich rodičov. On mal viac, ako jej otec a padnutý telefón mu podala jeho žena...

                                                          

                                                           X         X         X

 

            Ale ani toto ich stretnutie, ako všetky predošlé, nebola náhoda.

Nebol to ani krutý žart osudu.

            Odvtedy totiž už obaja VEDELI.