Úžas.
Premisa prvá:
Zen-budhisti vedia, že keď sneží, každá vločka padne na jej presne
určené miesto.
Premisa druhá:
Vedci skúmajúci snehové vločky tvrdia, že každá z nich je úplne
iná, každá je jedinečná.
Vždy, keď sneží žasnem! Je nádherné, keď vidím, ako tie malé biele chumáčiky padajú k zemi a pomaly, pomaličky ju prikrývajú. Pozorujem, ako dopadajú na malú halúzku pred mojím oknom a pomaly sa na seba kopia.
Halúzka je však ešte teplejšia, ako okolie, takže tie prvé vločky sa topia a okamžite po nej stekajú dole. Ako pomaly chladne, voda na nej začína byť lepkavá a ďalšie vločky už na nej pekne držia. Kopia sa jedna na druhú, až ju celú pokryjú. Je tenká, neudrží sa na nej viac ako dva až tri centimetre snehu, ale aj v tejto tenkej vrstve tých vločiek musia byť stovky.
...a každá z nich je iná.
...a každá dopadla presne tam kde mala.
To však nie je všetko. Halúzka vyrastá z nejakého konára, ktorý je hrubší a udrží väčšiu vrstvu snehu. Koľko vločiek je na ňom? Tisíce? Samotný konár je zase súčasťou stromu, ktorý má tých konárov a halúziek obrovské množstvo. Koľko vločiek je teda na ňom celom? Miliardy?
Keď si zoberieme, že ten strom nerastie v našich hájikoch, ale v normálnom lese. V takom poriadnom, rozľahlom. Napríklad sibírskom. Koľko je tam stromov? A konárov? Vetvičiek?
A koľko vločiek? Kto by to spočítal?
Naša Zem sa točí okolo osi, ktorá je voči slnku sklonená asi o dvadsaťtri stupňov, a len vďaka tomu sa striedajú ročné obdobia.
Takže, keď je na severnej pologuli zima, na juhu je leto, a naopak.
Keď je na celej pologuli zima, na koľkých miestach práve teraz
sneží? Koľko to je snehových vločiek?
...a každá z nich dopadne presne tam, kam má, na svoje presne
určené miesto...
...a každá z nich je úplne iná, jedinečná...
Jednoducho úžas...
Vždy, keď sneží žasnem!