Bol len začiatok marca a v krčme bolo plno, ako v najhorúcejšom lete. S Ľubom sme si museli prisadnúť k dlhému stolu s lavicami, pri ktorom sedeli iba dvaja, on a ona, a objednali si pivo. Stôl bol zaprataný papiermi, euroobalmi, šanónami a účtami tak, že keď sa čašníčka vrátila, nemala kam položiť naše dva poháre.
„Prepáčte.“- povedala ona a začala už roztriedené účty a faktúry strkať do euroobalov a tie následne zakladať do šanónov: „Takže si si istý, že si mi už dal všetko?“- opýtala sa ho.
On si prehrabal vrecká na saku, pozrel do kufríku, objednal si ďalšiu whisky a jej kávu a potočil hlavou: „Viac toho už naozaj nemám, to je všetko, čo som našiel.“
„Dobre, daj mi chvíľku.“- začala ťukať do notebooku.
On si zobral whisky, presadol si k vedľajšiemu stolu pre štyroch, kde sedeli ďalší dvaja, niečo im povedal a všetci traja sa zasmiali.
Po pol hodinke ťukania si objednala čaj, my s Ľubom ďalšie pivo a on k vedľajšiemu stolu celú fľašku. Dopila, doťukala a kývla naňho. Prišiel celý červený v tvári a len sa spýtal: „Koľko?“
„No, chýba ti 17 250.“
Odišiel k vedľajšiemu stolu, štrngli si, pripili, zasmiali sa, nalial, štrngli si, pripili, zasmiali sa a vrátil sa k nášmu stolu. V tvári mu odtieň červenej stmavol o 2 stupne, ale v ruke držal 3 červené, perom vypísané papiere formátu A5: „Stačí?“
Pozrela na ne, dvihla zrak k vedľajšiemu stolu a polohlasne povedala: „Tak konečne spoznávam Pepe s.r.o. .“- zdvihla sa a začala sa baliť. On sa k nej nahol, že ju pobozká, ona sa odtiahla. Zosmutnel, zo 3 sekundy na ňu hľadel, povedal ahoj a odišiel ku stolu s fľašou, práve keď od neho odchádzal ďalší chlapík s piatimi faktúrami k stolu pod oknom, kde sedel mladík pri káve a kalkulačke.
Pozeral som na ňu a videl smútok v jej očiach, ako za ním hľadela. Potom sa naše pohľady stretli.
„Prečo to robíte?“
„Prosím?“- nechápala.
„Prečo to preňho robíte? Očividne to nerobíte rada“
„Prispieva deťom“- trpko sa usmiala- „A mne dáva 10 %.“
„Takže vy dostanete 1725 euro za 2 týždne roboty?“
„Viac. To boli len chýbajúce faktúry. Na podnikanie má hlavu, len keby toľko nepil.“- v jej hlase zaznela ľútosť.
„Žili ste spolu?“- zapojil sa aj Ľubo.
„3 roky sme rozvedený. Už to nebol ten človek, ktorého som si vzala...“
„Alkohol mení ľudí, pivo telá,“- pohladkal som si svoje vystupujúce bruško: „a tvrdé dušu.“
Chvíľu na mňa hľadela, zamrkala očami, vrátila sa do reality, pozdravila a odišla. Ľubo za ňou zakričal: „ Dovi o rok!“ - a za čašníčkou: „Ešte dve!“
Pozeral som k vedľajšiemu stolu, kde Pepeho potľapkal po pleci ďalší chlapík.
„Čo tam čumíš, chceš aj ty Ballentinku?“- spýtal sa ma Ľubo.
„Ále nie. Len rozmýšľam, kde ho zakopú...“
„Koho, Pepeho?“
„No v každom prípade tento biely kôň Veľkú Pardubickú nevyhrá... Už vystavil minimálne 10 faktúr. A videl si, aké to boli sumy.“ Chvíľku sme ticho popíjali.
„Možno Pečniansky les.“- ozval sa Ľubo.
„Možno. Je to blízko, tam to zvládnu aj v takomto stave s Pepem pod pazuchami a lopatami na pleciach.“ Odpili sme si.
„V každom prípade, keď budeme robiť ďalšiu opekačku, nesmieme sud piva zakopať príliš hlboko. Vidíš, v akom sú stave, nebudú dôslední.“
Ľubo mi prikyvoval hlavou a pozdravil taxikára Karola, ktorý si k nám prisadol.
„Aký sud piva? Ja som dôsledný v pití, idem s vami.“
Povedali sme mu, čo sme zažili poslednú hodinku a pol, aj našu predpoveď ohľadne dĺžky Pepeho života.
„Chalani, vy ste hovädá.“- smial sa Karol: „Však to sa robí bežne. Ja neplatím žiadne dane. Neplatím vôbec nič. Som vlastne nezamestnaný, poberám sociálku a jazdím načierno. Tomuto skurvenému štátu nedám nič. Veď čo mi dal on?“
„Práve si povedal, že poberáš sociálku.“
„Dobre, všetci ojebávajú, tak prečo nie ja?“
„Ahá, takže podľa seba súdim teba? Ja napríklad nekradnem.“
„Tak to si jediný.“- nedal sa Karol.
„Počkaj, počkaj, ešte som tu ja.“- vložil sa do toho Ľubo.
„Bože, k akému svätému stolu som si to prisadol?“
„Páni, budete ešte niečo?“- opýtala sa čašníčka, ktorá priniesla Karolovi pivo.
„Nie, odchádzame. A tento pán, “- Ľubo ukázal na Karola: „zaplatí náš účet z našich daní.“
Zdvihli sme sa k odchodu. Zohol som sa ešte k stolu: „Vieš, Karol, ja by som bol najradšej, keby som mal platiť dane 1000 euro.“
„Čo si sa zbláznil?“
„Nie. Lenže to by znamenalo, že zarábam 5000 a 4000 mi ostáva...“
X X X
Učebnica dejepisu pre ôsmy ročník ZŠ, vydaná v roku 2020
Kapitola 25.
Vznik a zánik EÚ
...prvé skrachovalo Grécko, v lete 2013, keď mu nestačil ani jeden z dvoch umelo vytvorených záchranných valov. Dve súkromné ratingové agentúry mu znížili rating na BBC+. Následne tam prestali prúdiť davy turistov, čo bol ich hlavný zdroj príjmov. Anglicko, ktoré nikdy neuznalo euro ako svoju menu, vystúpilo o mesiac neskôr. Keďže ekonomika EÚ bola veľmi previazaná, o mesiac vyhlásili bankrot Taliansko a Írsko. Následne klesol kurz eura o 40 %, čo viedlo zase ku krachu Španielska v novembri. Odvtedy začali rokovania všetkých ostatných štátov s vlastnými menami a k 1.1.2014 vystúpili z EÚ: Česko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko. Turecko, Bielorusko a Srbsko ukončili prístupové rokovania, Srbi dokonca žiadali vydať späť Radka Mladiča.
U nás na Slovensku nikdy nebolo referendum o výstupe z EÚ. A tak, keďže prvá revolúcia bola až príliš nežná, teraz padali hlavy. Keď euro kleslo o ďalších 20 %, ľudia vyšli znovu do ulíc. Zachovali sa však kultúrne, nerabovali, nerozbíjali verejný majetok, len si našli hlavného vinníka. Dňa 15.2.2014 pri krízovom sadaní Národnej rady podpálili parlament. Iba poslanec za SDKU Mikuláš Dzurinda zhorel vo svojej vile pri Myjave až na druhý deň, pretože zase chýbal. Ozbrojené zložky vždy stáli obďaleč, ale velitelia nikdy nevydali rozkaz strieľať do davu, keďže poznali príbeh 5>1.
Nasledoval týždeň absolútneho chaosu. Niekto chodil do práce, niekto nie. Potom vo všetkých médiách vyzývala psychologička Mgr. Margita Jansová, členka Mensy, ľudí k činnosti. Na všetkých sociálnych sieťach sa strhli búrlivé diskusie, no ľudia ju začali počúvať, poslúchať a nakoniec sa stala prvou prezidentkou SR. Boli to historicky prvé najlacnejšie voľby na svete, keďže prebehli na internete.
Prvým zákonom ustanovila 15.2. štátnym sviatkom, aby aj budúce vlády pamätali na to, čo sa môže stať aj im. Druhým a zároveň tiež historicky svetovo prvým uzákonila vládu zloženú len z 33 poslancov vyberaných na základe IQ testov.
Keď Slovensko ukázalo Európe cestu, revolúcia sa šírila ako vlna. Dokonca aj mierumilovní Rakúšania a konzervatívni Angličania obnovili trest smrti. Vlády bezhlavo utekali do Brazílie v snahe zachrániť si holý život. Veľa tých lietadiel popadalo, keďže mechanici a letoví dispečeri sú tiež iba ľudia s malým platom a veľkými dlhmi. Tie, čo pristáli boli dotankované, cestujúci zatknutí a odoslaní späť, keďže Brazílčania si pamätali bankrot vlastnej krajiny v roku 1990.
Nové vlády sa rýchlo dohodli a začali blokovať hranice Švajčiarska. Odolávalo presne 10 dní. 1.5.2014 nám švajčiarske banky uvoľnili prvých 200 súkromných účtov našich „uhorených politikov“, ako ich médiá nazvali. Z týchto peňazí vrátilo Slovensko takmer všetky svoje zahraničné dlhy, lebo kurz eura a dolára oproti švajčiarskemu fran...