Každú nedeľu hrávam s ďalšími tromi bláznami hokej. S bláznami preto, lebo hrávame doma na playstatione. Vždy je super nálada podporená alkoholom, doberáme sa, akoby sme vážne stáli na ľade, a nadávame si, akoby sme stále hrali finále v predĺžení.
Práve som hral proti jednému z nich tretiu tretinu, ďalší dvaja sledovali zápas a komentovali ho so slovami: „Toto už Vizvo nepustí z ruky.“ – odišli do kuchyne naliať vodku.
„Nalejte aj mne na víťazstvo a Andrejovi, nech zaleje tú prehru. Za minútku sme tam.“
Počul som otvorenie chladničky: „ Vizvo, tu je akurát na jeden poldecák!“ – dvere chladničky sa zavreli, prázdna fľaša putovala do koša.
„Viem, do mrazáku som dal ďalšiu.“
„Kde?“
„Do mrazáku, stredný šuflík.“ - zakričal som do kuchyne a vstrelil ďalší gól. Andrej nechápavo točil hlavou, položil joypad a dvíhal sa z gauča: „Za dvadsať sekúnd Ti dva góly nedám, seriem na to, idem na vodku.“
Obaja sme prišli do kuchyne práve vtedy, keď Luboš hovoril Rasťovi: „To je ale humus...“ a Rasťo čuchal fľašku. Myslím naozaj fľašku – sklo.
„Ešte nie je naliate?“ – spýtal sa Andrej.
„Čo to tu robíte? Čo je humus?“ – zaujímalo ma. Vytrhol som Rasťovi fľašku z ruky, otvoril ju a nalial do troch ešte prázdnych pohárov: „Na moje víťazstvo!“
„Ty hajzel“ – ťukol si so mnou Andrej s úsmevom na tvári. Luboš si s nami štrngol tiež, ale divno sa mňa pozeral. Čelo mal zvraštené, ako keď vonku do niečoho stúpi a ešte kým sa pozrie, už vie, že to nebola čivava, ale čuvač. Rasťo sa poháriku ani nedotkol: „Vizvo, Ty si nedostal také malé plastové nádobky od lekára?“
„Aké nádobky?“
„Asi takéto“ – ukázal palcom a ukazovákom asi štyri centimetre a pokračoval: „Ja keď som s tým mal problémy, dal mi nádobky, ráno som pomocou paličky do nich z hajzla nabral a hneď som to doktorovi odniesol. Ale nesral som do sáčku a nemal som to v mrazáku.“
„Čo ti šibe? Aké problémy, ja som zdravý ako ryba!“
„Tak potom tvoja mladá...“
„Ale čo?!“ – páčil som z neho.
„Vizvo, ty si nevidel, na čo si položil tú fľašku? V mrazáku máš sáčik a na ňom je napísané: pól hovna.“
Apríl bol už dávno v ťahu a až tak opití zase neboli, toto nebol žart. Situácia začala byť fakt vážna, lebo už začal odo mňa ustupovať aj Andrej. Zdesene som otvoril mrazák, druhý šuflík a opatrne vytiahol hnedý šúlec v sáčku. Tmavohnedé čosi s bledšími fľakmi bolo v desiatovom sáčku, viackrát obmotaným okolo, a pri vrchu vloženým papierikom: HOVNA POL. Jasne som rozoznal frajerkine písmo. Užasnuto som sa poobzeral po chalanoch. Zase o krok ustúpili.
Nechal som sáčik vlastnou váhou sa rozmotať, otvoril ho a pričuchol. Nič výrazné... Papierik spadol dole na šúlec. Jasne spod neho trčali vlásočnice mäsa. Kúsky boli nakrájané rôzne hrubé a dlhé. Odrezky. Vytiahol som papierik, jasne na ňom medzi písmenami a na konci zbadal bodky a začal sa smiať: „Vy magori, však to je hovädzie na polievku!“